Akciové trhy

Akciové trhy pokračovali v raste aj začiatkom septembra v reakcii na oznámenie nového kola obchodných rokovaní medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktoré dávajú nádej minimálne na nezavádzanie ďalších protekcionistických opatrení na oboch stranách. Rallye pomohlo aj zverejnenie série konštruktívnych predstihových makrodát z globálnej ekonomiky prekonávajúcich očakávania, ktoré naznačujú, že ekonomická aktivita by sa mohla postupne zlepšovať. Americký akciový index S & P 500 rástol minulý týždeň o 1,8 percenta. Paneurópsky index STOXX 600 rástol o 2,0 percenta, k čomu čiastočne prispelo aj odmietnutie tvrdého brexitu britským parlamentom. Index rozvíjajúcich sa trhov MSCI Emerging Markets sa posunul nahor o 2,4 percenta, pričom k jeho nadvýkonnosti pomohlo aj oslabenie dolára.

Dlhopisové trhy

Dlhopisové trhy zaznamenali minulý týždeň veľkú korekciu z trendu poklesu výnosových kriviek, za čím stálo zverejnenie makrodát z Číny, eurozóny aj zo Spojených štátov hovoriacich o zastavení zhoršovania ekonomického sentimentu. Navyše pred blížiacim sa zasadnutím ECB rastú pochybnosti trhových hráčov o tom, že banka doručí veľký balík uvoľnenia menovej politiky. Viacerí centrálni bankári mali v ostatnom čase rezervovaný prístup k takýmto krokom. Plusom pre zníženie averzie k riziku bol aj rast pravdepodobnosti mäkkého brexitu, keďže britský parlament odmietol dať licenciu premiérovi Borisovi Jonhnsonovi na akýkoľvek brexit 31. októbra, pričom najpravdepodobnejší vývoj je odklad jeho termínu minimálne na január a medzitým ešte predčasné voľby. Desaťročný americký výnos tak rástol o šesť bázických bodov na 1,56 percenta, hoci ešte začiatkom týždňa sa v jednom momente blížil k 1,40 percenta, keď na trhoch panovala nervozita z obchodnej vojny a zo spomaľovania amerického výrobného sektora. Nemecká „desiatka“ takisto v prvej polovici týždňa prekonala historické minimá, keď sa obchodovala s výnosom takmer na úrovni -0,75 percenta, aby týždeň končila „len“ na -0,64 percenta. Pokles cien zaznamenali aj podnikové dlhopisy, ich rizikové prirážky sa však znížili pri všeobecnej úľave trhu z nervozity. Z toho profitovali aj dlhopisy na rozvíjajúcich sa trhoch, ktorých index rástol takmer o percento.

Komoditné trhy

Pokles averzie k riziku a odraz výnosov na dlhopisových trhoch sa pretavili do poklesu cien zlata zo šesťročných maxím. Kov sa však stále udržal nad métou 1 500 dolárov. Ropa kopírovala vývoj na akciových trhoch a pripísala si solídny zisk po správach, že začiatkom októbra si Washington a Peking opäť sadnú k rokovaciemu stolu o nastavení obchodných podmienok, pričom jej pomohli aj správy o poklese komerčných zásob ropy v Spojených štátoch. Väčší rast limitovali obavy zo spomaľovania rastu dopytu po komodite pre negatívny výhľad globálnej ekonomiky, ako aj prekvapivý rast dopytu kartelu OPEC a Ruska v auguste či americká produkcia na historických maximách. Severomorský benchmark Brent rástol o 1,8 percenta na 61,5 dolára pri 2,6- percentnom zisku texaského WTI, ktorý týždeň končil na 56,5 dolára.

Devízové trhy

Dolár v úvode týždňa zosilnel na 28-mesačné maximá voči euru pod 110 dolárových centov a na vyše dvojročné maximá voči košu hlavných svetových mien, keď devízovými trhmi lomcovala neistota okolo obchodnej vojny, ako aj obavy z ďalšej straty rastového momenta globálnej ekonomiky. Hlavná svetová rezervná mena však svoj zisk neudržala a uplynulý týždeň končila v stratách potom, čo sa vysokí obchodní reprezentanti Pekingu a Washingtonu dohodli, že si opäť sadnú za rokovaní stôl. Navyše z Číny, eurozóny a aj zo Spojených štátov dorazili predstihové ukazovatele, ktoré by mohli signalizovať svetlo na konci tunela krehkosti ekonomického rastu. Výsledkom bol návrat kurzu EUR/USD na métu 110,3 dolárového centa. Zníženie averzie k riziku a sa pretavilo aj do oslabenia švajčiarskeho franku či japonského jenu ako tradičných bezpečných prístavov a, naopak, do rastu sily mien rozvíjajúcich sa trhov vrátane tria stredoeurópskych mien – koruny, zlotého a franku. Robustný zisk zaknihovala britská libra, kde sa znížila pravdepodobnosť tvrdého brexitu, keď parlament zaviazal vládu na vyrokovanie odkladu dátumu brexitu, ak nedokáže s Bruselom dohodnúť „rozvodovú zmluvu“. Dnes je takmer isté, že brexit sa 31. októbra neuskutoční a bude odložený minimálne do konca januára a že medzičasom, pravdepodobne v novembri, dôjde ešte k predčasným parlamentným voľbám v krajine.