Za štandardných okolností energetický svet funguje tak, že ceny ropy a z nej vyrobených produktov sa hýbu viac-menej v tandeme, takmer symetricky. O koľko narastie cena ropy, o toľko sa zvýši čistá veľkoobchodná cena rafinovaných produktov, ako je benzín či nafta (bez daní či nákladov na distribúciu).

V aktuálnej situácii je však tento vzťah narušený. Ceny palív rastú výrazne rýchlejšie ako ceny samotnej ropy. Napríklad cena leteckého benzínu newyorskom prístave, v kľúčovom americkom odbernom mieste, sa obchoduje za ropný ekvivalent 275 dolárov, hoci cena samotnej komodity je takmer dvaapolnásobne nižšia, pričom cena nafty je na úrovni, akoby ropa stála vyše 170 dolárov, a benzínu na ekvivalente surovej ropy za 150 dolárov. Podobný asymetrický rast cien ropných produktov predbiehajúcich rast cien ropy vidno aj v Európe.

Graf 1: Ceny ropných derivátov rastú rýchlejšie ako samotná cena ropy

/data/MediaLibrary/articles/21331/graf-1-ceny-ropnych-derivatov-rastu-rychlejsie-ako-samotna-cena-ropy.jpg

Stojí za tým prudký rast rafinačných marží, tiež označovaných ako crack spread, na rekordné úrovne. Kým bežne sa za ostatných takmer 40 rokov pohybovali rádovo okolo 10 dolárov za barel a aj v zlatom veku rafinérií počas obdobia rokov 2004 – 2008 málokedy presiahli 20 dolárov, v ostatných mesiacoch sa pohybujú na úrovni takmer 55 dolárov!

Vysoké marže rafinérií možno vysvetliť štyrmi hlavnými dôvodmi.

Prvým a najdôležitejším je zmenšenie rafinačnej kapacity na trhoch, ktoré vidia aktuálne prudký rast dopytu po palivách – teda na Západe. Globálna kapacita spracovania ropy mimo Číny a Stredného východu klesla od konca roka 2019 o 1,9 milióna barelov denne a ukazuje sa ako nedostatočná. Dôvodom zatvárania viacerých rafinérií na Západe bolo sprísnenie environmentálnych noriem, čím sa stali tieto zariadenia nekonkurencieschopné v porovnaní s Áziou. Navyše pandémia koronavírusu a strmhlavé presadzovanie zelenej energetickej politiky s odklonom od fosílnych zdrojov, najmä Bruselom, urýchlilo trend zatvárania rafinérií. Iste, rafinérska kapacita v Číne narástla, no Peking v ostatnom čase prudko obmedzuje vývozy palív do sveta s cieľom zabezpečiť si vlastnú energetickú bezpečnosť.

Druhým dôvodom je prudký rast dopytu najmä po diesli a leteckých palivách pri postcovidovej obnove svetovej ekonomiky pri uvoľňovaní rôznych reštrikcií, čo spôsobilo jeho akútny nedostatok na trhu a pokles zásob na multidekádne minimá v Európe a napríklad na 30-ročné minimá na východnom pobreží Spojených štátov. Pri obmedzenej rafinačnej kapacite bola odpoveď trhových síl v podobe prudkého rastu cien týchto palív, rýchlejšieho ako rast samotnej suroviny, z ktorej sú destilované.

Tretím dôvodom bol fakt, že Spojené štáty a ich spojenci uvoľnili strategické ropné rezervy s cieľom zastaviť rast cien ropy. Ponuková strana sa síce zlepšila, ale trh potreboval viac spracovaných ropných produktov, čo sa týmto krokom pri obmedzenej rafinačnej kapacite nepodarilo dosiahnuť. Pri raste previsu dopytu po palivách sa to pretavilo do pokračovania rastu crack spreadu, keď sa rast ceny ropy zastavil.

A napokon štvrtým dôvodom sú „samosankcie“ západných firiem na nákup ruských komodít. Rusko bolo totiž nielen dôležitým exportérom nespracovanej ropy, ale aj ropných medziproduktov, aj samotnej nafty.

Graf 2: Rekordné rafinačné marže

/data/MediaLibrary/articles/21331/graf-2-rekordne-rafinacne-marze.jpg