Dynamický rast s odznievaním pandémie a zlepšením dodávateľských reťazcov

Celkovo by globálna ekonomika v tomto roku mala rásť približne 4,5-percentným tempom, čo je rádovo 1,5 percentuálneho bodu nad potenciál. Motorom by mali byť rozvinuté ekonomiky s asi štvorpercentným tempom rastu. Rovnako by mali rásť aj Spojené štáty, dynamika eurozóny by mala dosahovať asi 4,4 percenta, Spojeného kráľovstva päť percent a Japonsko by malo zaznamenať takmer trojpercentný nárast. Emerging svet by mal dosiahnuť rast okolo 4,5 percenta, keď ho bude výrazne brzdiť Čína, jediná systémovo dôležitá ekonomika, ktorá bude rásť pod svoj potenciál, no stále asi 5,5-percentným tempom. Tvorcovia politík sa v nej sústreďujú na otázky finančnej stability (riešia vysoké zadlženie, špeciálne realitného sektora) a príjmovej nerovnosti.

Rast globálnej ekonomiky ako celku však bude ťahaný najmä spotrebou domácností, investičnou aktivitou a obnovou vyprázdnených zásob. Vidíme, že k slovu sa dostáva odložený spotrebiteľský dopyt spolu s postupným rozpúšťaním vynútene vysokých úspor po uvoľnení koronareštrikcií a raste podielu zaočkovanej populácie. Kapitálové výdavky budú podporované zdravými a na hotovosť bohatými bilanciami firiem, silným agregátnym dopytom, rastom ceny práce a uvoľnenými finančnými podmienkami so zápornými reálnymi sadzbami. Nízky stav zásob by sa mal zlepšovať vďaka uvoľňovaniu úzkeho hrdla dodávateľských reťazcov, kde už na sklonku roka 2021 bolo badať prvé „zelené výhonky“.

Aj keď sa inflácia spomalí, bude vysoká

Tempo rastu spotrebiteľských cien by sa síce s príchodom jari tohto roka malo spomaľovať, no ostane relatívne vysoké nad predpandemickými úrovňami a nad cieľmi centrálnych bánk. Celosvetovo bude dosahovať úroveň takmer štyri percentná, vo východnej Európe a v Latinskej Amerike to bude ešte viac. Ponukový šok ako výsledok poruchy globálnych hodnotových reťazcov by mal ustupovať spolu s tým, ako sa uvoľňujú koronareštrikcie v Ázii, kde rýchlo postupuje vakcinácia. Dynamický rast cien energií by sa mal po vyprchaní bázického efektu koronašoku odstrániť a predpokladáme, že príde k určitému zvoľneniu dynamiky rastu agregátneho dopytu po tovaroch. Naopak, ťažisko rastu cien sa premiestni do sektora služieb, ktoré doteraz trpeli pre lockdowny.

Uvoľnená menová politika

Aj keď niektoré centrálne banky, najmä z emerging krajín, v dôsledku vysokých inflačných tlakov už začali so zvyšovaním úrokových sadzieb a v tomto roku sa k nim pridá aj Fed a mnohé ďalšie z rozvinutého sveta s výnimkou ECB, agregátne ostane menová politika vo svete stále uvoľnená a prorastová, pričom bilancie najväčších bánk budú ďalej rásť.

Menová akomodácia bude odstraňovaná vo všeobecnosti veľmi pomaly, keďže Fed aj ECB menia stratégiu smerom k inflačnému priemerovaniu a budú tolerovať zvýšené tempá rastu cien v budúcnosti, aby dohnali „inflačnú medzeru“, teda predchádzajúce obdobia, keď rástli ceny pomalšie, ako bol cieľ týchto strážcov cenovej stability. Redukcia fiškálnych stimulov bude určitou brzdou hospodárskeho rastu, no rozhodne nehrozí „fiškálny útes“.

Rizikovejšie investície v kurze

Investičná atmosféra ostane vo všeobecnosti naklonená k podstupovaniu rizika, hoci môže byť prerušovaná fázami obáv z vysokých valuácií rizikových aktív či obáv z pretrvávania vyššej inflácie a s tým súvisiacimi očakávaniami rýchlejšej normalizácie menovej politiky. V tomto roku by mali priniesť najvyššie zhodnotenie akcie, komodity, nehnuteľnosti a z alternatívnych aktív private equity či vybrané zberateľské aktíva.

Od koronavírusu k inflácii

Štafetu hlavného rizika výhľadu prevezme od koronavírusu inflácia. Rast spotrebiteľských cien by sa nemusel výrazne spomaliť v prípade, že sa nedostaví očakávané zlepšenie logistickej krízy a/alebo v prípade pretrvávajúcich tlakov na rast miezd spolu s ďalšími pracovnými benefitmi. To by mohlo viesť k agresívnejšiemu sprísňovaniu monetárnych podmienok a pomalšiemu ekonomickému rastu s turbulenciami na finančných trhoch.