Akciové trhy

Od začiatku týždňa sa na finančných trhoch kryštalizoval čoraz pevnejší názor a presvedčenie, že britské referendum bude mať „dobrý koniec“ – teda, že krajina sa rozhodne ostať v EÚ. Preto európske akcie rástli o vyše šesť percent a americké o vyše dve percentá. Postupne od piatkového skorého rána zverejňované priebežné výsledky však znamenali ľadovú sprchu pre optimistických investorov, ktorí stáli na nesprávnej strane barikády stávok. Magnitúda výpredajov a zlostná reakcia trhu na brexit bola následne o to väčšia. Odzrkadľuje to, že len málokto má predstavu, aký bude ďalší politický vývoj nielen vo Veľkej Británii, piatej najväčšej ekonomike sveta, kde podľa očakávaní premiér David Cameron podal demisiu, ale aj v samotnej EÚ. A hlavne, ako budú európski lídri reagovať na novú realitu. Prvé urazené reakcie šéfa Európskej komisie Jeana Clauda Junckera nedávajú veľa dôvodov na optimizmus, hoci nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzývala na upokojenie situácie. Tak či onak, možno očakávať podkopanie ekonomického sentimentu, následne investícií, spotreby domácností, tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu prakticky na celom Západe. Na týždennej báze paneurópsky index STOXX 50 klesol o 2,6 percenta pri piatkovom poklese o 8,6 percenta. Nemecký index DAX 30 klesol za týždeň o 0,8 percenta pri piatkovom poklese o 6,8 percenta. Francúzsky index CAC 40 klesol o 2,1 percenta pri piatkovom poklese o 8,0 percenta a britský index FTSE 100 na týždennej báze rástol o 1,9 percenta, keď v piatok klesol o 3,2 percenta, keďže straty boli tlmené oslabovaním libry. Široký americký index S & P 500 klesol o 1,6 percenta na týždennej báze, pričom v piatok klesol o 3,6 percenta, a technologický index Nasdaq Composite klesol o 1,9 percenta pri piatkovom poklese o 4,1 percenta.

Dlhopisové trhy

Dlhopisové trhy takisto vstupovali do predchádzajúceho týždňa s optimizmom, do štvrtka rástli americké výnosy pri 10-ročnej splatnosti o 15 bázických bodov, v prípade nemeckých dlhopisov s rovnakou maturitou o takmer 10 bázických bodov. Zvrat o 180 stupňov nastal v piatok. Americké 10-ročné výnosy skolabovali o 20 bázických bodov na 1,56 percenta, čo je najnižšia úroveň od leta 2012. Nemecká výnosová krivka sa posunula na nové historické minimá, keď sa 10-ročný výnos obchodoval miestami okolo -0,15 percenta, aby nakoniec v piatok zatvoril na -0,05 percenta. Trhy jednoducho okrem úteku ku kvalite po britskom hlasovaní za brexit započítavajú ešte aj dodatočné uvoľnenie menových podmienok prakticky všade vo svete a dokonca započítavajú zníženie sadzieb Fedom. Naopak, obava z toho, že Veľká Británia by mohla byť prvou kockou domina v dezintegrácii eurozóny, hnala nahor rizikové prirážky Španielska, Talianska, Portugalska či Grécka.

Komoditné trhy

Dopyt po bezpečí zlata mal po väčšinu týždňa klesajúco tendenciu, keď trhy viac-menej s veľkou istotou počítali, že k brexitu nepríde. Do štvrtka večera preto zlato kleslo pod 1 260 dolárov na dvojtýždňové minimá. V piatok, keď z Londýna dorazila prekvapujúca informácia o realite brexitu, žltý kov raketovo vystrelil na dvojročné maximá nad 1 300 dolárov a na týždennej báze pridal 1,3 percenta. Zlato podporoval pokles výnosov štátnych dlhopisov a očakávania ďalšieho uvoľnenia menovej politiky hlavnými svetovými centrálnymi bankami. Žltý kov dokonca rástol napriek posilneniu dolára. Ropa takisto v úvode týždňa rástla o približne štyri percentá, keď obchodníci špekulovali, že brexit by nemal byť, čo ich v piatok zastihlo v „ofsajde“. V posledný pracovný deň minulého týždňa sa čierne zlato oslabilo o takmer päť percent, keďže brexit znamená politickú neistotu, čo sa pretaví aj do ekonomickej neistoty, podkopania ekonomického rastu, a s tým je spojený aj pomalší rast globálneho dopytu po rope. Týždeň tak WTI končila na 47,6 dolára a Brent na 48,4 dolára.

Devízové trhy

Stávky väčšiny trhov pred britským referendom na „nie rozvodu Londýna a Bruselu“ znamenali dosť prudké posilňovanie libry voči všetkým hlavným svetovým menám až do noci zo štvrtka na piatok. Len čo však predbežné výsledky začali ukazovať rastúcu a napokon vysokú šancu hlasovania za odchod z EÚ, libra kolabovala. Voči jenu miestami klesla až o 16 percent, voči doláru o 12 percent na 132,2 dolárového centa na vyše 30-ročné minimá a voči euru strácala miestami vyše osem percent a obchodovala sa nad 83 pencami za euro. Rástla aj sila jenu, keďže reálne výnosy na japonských už negatívne výnosných dlhopisoch klesli relatívne najmenej. Dolár sa navyše posilnil voči samotnému euru na 111 centov, keď na trhoch rastú obavy z odstredivých síl integrácie v Európe. V piatok v priebehu dňa neskôr libra časť strát zmazala, zrejme však naďalej ostane pod tlakom pre „milióny“ otáznikov, čo bude ďalej s Londýnom a ako sa k brexitu postaví zvyšok EÚ.