Hoci organizátori štúdie, Úrad pre hospodársku analýzu USA (BEA) a Národná nadácia pre umenie (NEA), skúmali dáta už z roku 2015, keď boli tieto čísla naposledy merané, dá sa povedať, že odvtedy je trend podobný.

V roku 2015 umenie a kultúra priniesli americkému hospodárstvu 763,6 miliardy dolárov, čo predstavuje 4,2 % HDP Spojených štátov. To je štvornásobne viac, ako do amerického hospodárstva pridalo napríklad poľnohospodárske odvetvie, a o 200 miliárd dolárov viac ako doprava alebo skladovanie.

/data/MediaLibrary/articles/14965/umelecka-a-kulturna-celkova-produkcia-zdroj-arts.gov.pngzdroj: Arts.govCelková umelecká a kultúrna produkcia

Vo sfére umenia v roku 2015 pracovalo 4,9 miliónov pracovníkov, ktorí dovedna zarobili vyše 372 miliárd dolárov. Aj tak však ide o menší počet ako pred približne dvoma desaťročiami. V roku 2001 to bolo 5,8 milióna ľudí, ktorí pracovali v umeleckom odvetví. Umenie tak v Amerike zamestnáva oveľa viac ľudí ako napríklad také obľúbené rýchle občerstvenie, ktoré dáva obživu 3,8 milióna obyvateľov USA. Na porovnanie ide počtom o približne polovicu zamestnancov stavebníctva, pre ktoré pracuje 10,7 milióna ľudí.

Aj keď sa počty pracovníkov v oblasti umenia a kultúry nezvyšujú, táto oblasť rastie rýchlejšie ako celá ekonomika. Medzi rokmi 2012 a 2015 umelecké diela zaznamenali priemerný ročný prírastok 2,6 percenta, čo bolo vyššie ako 2,4-percentný rast celkovej ekonomiky USA v tom čase. K tomuto trendu pomáha aj masívny export artefaktov, kultúrneho tovaru, umeleckých diel a služieb v oblasti umenia do zahraničia. V roku 2015 to bolo o 20 miliárd dolárov viac, ako predstavoval import týchto vecí. Veľkú časť tohto obchodného prebytku zaistili filmy, seriály, šperky a videohry, ktoré organizátori štúdie do oblasti umenia tiež zahŕňajú.

/data/MediaLibrary/articles/14965/realne-hodnoty-pre-rozne-umelecke-odvetvia-zdroj-bea.gov.pngzdroj: Bea.gov

Čo sa týka priamo múzeí, v roku 2015 pridali do americkej ekonomiky 5,3 miliardy dolárov, zatiaľ čo od roku 2012 táto oblasť rástla o 0,8 percenta. O poznanie lepšie sa s medziročným prírastkom 2,9 percenta darilo službám v oblasti fotografie, televíznemu vysielaniu s rastom o 2,6 percenta alebo umeleckým školám, ktoré si každoročne polepšili o 2,3 percenta. Horšie na tom však bol publikačný sektor, ktorý nielenže nevykázal rast, ale dokonca sa zmenšil v priemere o 0,6 percenta.

Keď sa pozrieme iba na trh s výtvarným umením, tu máme aj aktuálne čísla z roku 2018, keď Amerika potvrdila svoj status najväčšieho umeleckého trhu na svete. Americká ekonomika zaznamenala predaj na aukciách v hodnote 6,17 miliardy dolárov, čo je o 20,6 percenta viac ako v roku 2017. Globálny stratég Benjamin Mandel z JP Morgan Asset Management k týmto výsledkom v Artnet Intelligence Report uvádza, že „Spojené štáty hrajú významnú úlohu v podopieraní rastu“. Toto tvrdenie odráža fakt, že sa americkej ekonomike v roku 2018 darilo zväčšiť sa medziročne o 3 percentá (čo je viac ako v spomínanom roku 2015). 

/data/MediaLibrary/articles/14965/predaje-umenia-v-roku-2018-podla-krajin-zdroj-artnet-intelligence-report.pngzdroj: Artnet.comPredaje umenia v roku 2018 podľa krajín

Ešte sa pozrime na celý umelecký trh, ktorý vlani rovnako zaznamenal rast. Predaj v tejto oblasti sa vyšplhal až na hodnotu 19,3 miliardy dolárov. Tempo rastu hodnoty výtvarného umenia sa vlani dostalo na 4,1 percenta. Benjamin Mandel však k tomuto číslu uvádza, že stále ide o nižšie percento, ako je rast globálneho HDP. Začína sa však k nemu približovať a umenie už tak nie je žiadnou ekonomickou popoluškou ukrytou v kúte.

/data/MediaLibrary/articles/14965/predaje-umenia-v-roku-2018-podla-kontinentov-zdroj-artnet-intelligence-report.pngzdroj: Artnet.comPredaje umenia v roku 2018 podľa kontinentov