Akciové trhy

Akciové trhy na oboch brehoch Atlantiku zaznamenali najhorší týždeň od marca, keď náladou negatívne hýbal šéf Fedu Jerome Powell a jeho skeptický pohľad na obnovu ekonomiky, ktorá bojuje s historickým poklesom makroekonomických fundamentov a rekordnou nezamestnanosťou. Hrozbou sa stáva aj rýchle otváranie ekonomík vo svete, ktoré by nemuselo byť bezproblémové, ale mohlo by spôsobiť druhú vlnu nákazy koronavírusom. Nervozitu investorov zhoršovali aj obavy z opätovného naštrbenia obchodných vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínou. Tento mix negatívnych faktorov tak tlmil optimizmus, že život sa postupne dostáva do starých koľají, a vyzýval investorov k realizácii čiastočných ziskov, ktorých sme boli svedkami v uplynulých týždňoch. Paradoxne možno ešte silnejším signálom pre trh boli činy legendárneho a večne optimistického investora Warrena Buffeta, ktorý sa po aerolinkách zbavuje podielov aj v bankách, čím dáva jasne najavo svoj postoj, že situácia na trhu sa zatiaľ rozhodne nevracia do normálu. Sentiment v závere týždňa podporila vidina ďalšej gigantickej pomoci americkej ekonomike v rekordnom objeme troch biliónov dolárov, ktorá bola schválená v demokratmi ovládanej Snemovni reprezentantov, ale jej osud zostáva aj naďalej neistý, pretože republikánmi ovládaný Senát pokladá takúto pomoc za prehnanú. Celkovo blue chips akciový index Dow Jones stratil 2,65 percenta na 23 685 bodov, širší index S&P 500 odpísal 2,26 percenta na 2 863 bodov a technologický index Nasdaq Composite prišiel len o 1,17 percenta a uzatváral na 9 014 bodoch. Paneurópsky index STOXX Europe 600 stratil 3,7 percenta a nemecký DAX 30 až štyri percentá. Nedarilo sa ani emerging trhom, keď index MSCI Emerging Markets poklesol až o viac ako jedno percento.

Dlhopisové trhy 

Skeptickosť investorov k rýchlemu hospodárskemu oživeniu, slabé makrodáta, kritická situácia na americkom trhu práce a vidina ďalšej pomoci zo strany Fedu a Kongresu zvýšila záujem o bezpečne vnímané americké štátne dlhopisy, ktorých výnosy zamierili prudko nadol. Napätie okolo tvrdých ekonomických dosahov nákazy na ekonomiku neprialo ani európskym výnosom, ktoré sa pohybovali v negatívnom smere. Bezbrehá finančná pomoc ECB Taliansku a iným rozpočtovo nezodpovedným európskym krajinám podnietila v poklese aj výnosy na periférii eurozóny.

Komoditné trhy 

Obnovená riziková nálada spolu s utlmenými inflačnými tlakmi vo svete nahrávala zlatu, ktoré sa odrazilo k sedemročnému maximu, ďaleko nad 1 700-dolárovú hranicu. Víťazom týždňa bola ropa, ktorá prudko poskočila k 30-dolárovej hranici. K tomu prispel robustný pokles ťažby v USA v dôsledku trhových tlakov nízkych cien suroviny a plných skladových kapacít, ktorý sa pretavil aj do prvého poklesu zásob komodity na americkom trhu po 16 týždňoch. Cene nahor pomohla aj nádej, že otváranie ekonomík vo svete nakopne utlmený globálny dopyt po komodite a že dôjde k ďalšiemu zníženiu dodávok ropy na svetové trhy po tom, čo Saudská Arábia nečakane prisľúbila od júna ďalšie ťažobné škrty nad rámec dohody OPEC+ a bude tak ťažiť najmenej za ostatných 18 rokov. Americká ľahká ropa WTI vzrástla takmer o 19 percent na 29,43 dolára za barel. Takmer päťpercentný rast zaznamenal severomorský benchmark, ropa Brent, ktorá sa ustálila na 32,5 dolára za barel.

Devízové trhy

Dlhšia cesta k oživeniu ekonomiky, ale bez negatívnych úrokových sadzieb, potešila aspoň americký dolár, ktorý aj napriek katastrofálnym makrodátam investori dopytovali ako bezpečnú investíciu v čase neistoty a voči konkurencii posilnil na trojtýždňové maximum. Doláru dodávali atraktivitu aj stále solídne výnosy amerických dlhopisov. V úzadí sa držalo euro, ktoré trpelo na negatívne vyhliadky európskej ekonomiky čeliacej rekordnému poklesu. K marcovým minimám voči doláru aj euru poklesla libra, za čím stála neistota budúcich vzťahov medzi Britániou a EÚ, keď ďalšie kolo pobrexitových rozhovorov neprinieslo takmer žiadny pokrok.